Jdi na obsah Jdi na menu
 


Po prechádzke

4. 4. 2007
Po prechádzke
Po prechádzke... Tlač E-mail
Sunday, 28 May 2006

Práve som prišla domov, ešte v teniskách prešla do kuchyne a znovu vyšla von, aby som nakŕmila môjho psíka. Chvíľku som s Nessi pobudla v záhrade a potom som už ako človek vošla dnu, vyzula sa a dala variť vodu na čaj, zelený samozrejme.

Teraz je presne 22:25. Sedím tu, za stolom v mojom malom kráľovstve a ťukám do compu. Som pokojná, vyrovnaná so svojím životom a tak len premýšľam čo bude...

Vlastne ani tak moc nepremýšľam... Bola som na cintoríne. Asi to znie nepochopiľne, ale teraz,áno práve teraz je tam to, čo hľadám.

Pokoj, ticho a hlavne ani živej duše...
Sadla som si na hrob svojho starého otca... Zapálila sviečky a porozprávala sa s ním...

Myslíte si, že som blázon? možno...
Niekto sa modlí, ale ja v tom nevidím zmysel... A tak som mu radšej povedala, ako sa cítim, spýtala sa ho, či je na mňa hrdý, keď už som maturantka?! Či bude na mňa myslieť?! Porozprávala som mu o bráškovi, aký už je veľký a občas otravný... Ale že ho mám aj tak rada a je mi ľúto, že ho nemohol spoznať!

Viem, že by si rozumeli... Porozprávala som mu o svojich plánoch a snoch a poprosila, aby mi držal palce nech už je kdekoľvek... Potom som sa usmiala a povedala som, že ho mám rada a že mi chýba...

Vstala som, ešte posledný krát sa otočila a venovala mu svoj úsmev... Len jemu... A teraz sedím tu...

Pri svetle jednej sviečky... a píšem si s človekom, o ktorom viem, že sa mu to celé nebude zdať čudné ako možno mnohým z vás...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA